Privátna urologická ambulancia v Trenčíne a Novom Meste nad Váhom oznamuje, že v termíne od 19.8. do 30. 8. 2019 sa nebude ordinovať z dôvodu čerpania dovolenky.
POZOR! Zmena ordinačných hodín v ambulancii v Novom Meste nad Váhom v auguste 2019, viac informácií najdete tu.
História syfilisu

Syfilis, lues, příjice - sú synonymá, ktoré majú zdanlivo historický nádych. Choroba prechádza dejinami a vyvoláva dnes špekulácie o tom, ktorá z historicky známych osobností ňou trpela a ako teda ovplyvnila beh dejín a vývoj ľudstva. World Health Organization odhaduje počet nových prípadov syfilisu na 12 miliónov osôb ročne.

Pri hlbokom pátraní zachádzame v histórii syfilisu až do starovekej Číny, kde okolo roku 2736 pre Kristom za vlády Hoang-Ti vypracovali lekárski mudrci popis neznámej vyrážky a vredov liečených ortuťou. Podobne podozrivé záznamy sú obsiahnuté aj v niektorých staroegyptských papyrusových zvitkoch.

Pôvodcu infekcie syfilisu, skôr označovaného ako Spirochaeta pallida, objavili Schaudinn a Hoffman v roku 1905. Syfilis je ale v Európe známy oveľa dlhšie, najmenej od roku 1493. Všeobecne sa uznáva, že do Európy toto ochorenie zavliekli Kolumbovi námorníci, snáď aj samotný Kolumbus a bleskurýchle sa rozšírilo v rokoch 1494 – 1495, najskôr nazývané ako španielska, neskôr francúzska choroba.

V roku 1494 bola armáda Karola VIII. z Francúzska nútená zrušiť obliehanie Neapola, pretože vypukla prvá epidémia syfilisu, ktorá sa veľmi rýchlo rozšírila do celej Európy. Choroba sa šírila veľmi rýchlo, zapríčiňovala zohavenie a v mnohých prípadoch v skorých štádiách choroby smrť.

Obdobie renesancie bolo poznačené vládou syfilitikov. Panovníci a osobnosti, ako František I., Karol VIII., Henrich VIII., sa syfilisu tiež nevyhli. Ivan IV. Hrozný dal zabiť viac ako 3000 svojich protivníkov, keď bol v poslednom štádiu tohto ochorenia. Medzi postihnutých touto chorobou patrili aj umelci ako Dürer a Cellini.

Ivan Hrozný Franz Peter Schubert

„Šľachtic, ktorý nie je postihnutý syfilisom, buď nie je šľachtic, alebo nie je veľký gentleman.“ - Erazmus Rotterdamský

Medzi ďalšie osobnosti postihnuté syfilisom patrili aj kardinál Richelieu, Katarína Veľká, Schubert, Goya, Peter Veľký, lord Randolph Churchill, Gaugain, Wilde, Maupassant a Behring.

Syfilis sa často zamieňal za kvapavku. Práve preto sa v roku 1767 britský chirurg John Hunter rozhodol urobiť experiment a sám sa infikoval hnisom od pacienta s kvapavkou. Pacient mal nanešťastie aj latentný (skrytý) syfilis. Keď sa u Huntera objavili prvé príznaky oboch ochorení, považoval ich za to isté ochorenie.

Nemecký bakteriológ Albert Nesser identifikoval v roku 1879 pôvodcu kvapavky, a tým sa dokázalo, že syfilis a kvapavka sú dve odlišné choroby.

So šírením infekcie sa zvýšila spotreba mastí, ktoré obsahovali ortuť a boli účinné v liečbe syfilisu. Pre ľudské telo je však ortuť jed, a práve preto mnohí, ktorí v liečbe používali túto masť, stratili vlasy, vypadali im zuby, vznikali im vredy v dutine ústnej a trpeli bolesťami žalúdka. V liečbe bol neskôr používaný liek s názvom Salvarsan. Tohto lieku bolo však nedostatok, kvôli čomu ľudia doslova prosili pred laboratóriami o jeho ďalšie zásoby. Nebol to však dokonalý prostriedok v boji s touto zákernou baktériou a zásadnú zmenu v liečbe syfilisu priniesol až objav penicilínu v roku 1928 Alexandrom Flemingom.

Pomenovanie choroby.

Pomenovanie choroby prešlo širokým spektrom výrazov a často sa líšilo od miesta k miestu. Môžeme sa stretnúť s označením ako masern, small pox, bipox (syfilitická lézia). Napr. v Nemecku sa pod pojmom blattern rozumeli ako kiahne, tak syfilitická vyrážka. Morbus gallicus (galská choroba), pestis, malum fancicum, čiže francúzska choroba, sú ďalšie označenia syfilisu pochádzajúce zo 16. storočia. Francúzi naopak túto chorobu nazývali neapolskou – mal de Naples, Poliaci nemecká choroba a Rusi poľská choroba. U nás sa zaužíval názov syfilis, poprípade česky příjice alebo lues.

MUDr.Roman Sokol
O autorovi článku:
MUDr. Roman Sokol, MPH má atestácie a certifikáty z odborov urológie, onkológie v urológii, invazívnej a intervenčnej ultrasonografie v urológii. Tiež má certifikát GCP. Jeho odborné vedomosti, prax a skúsenosti z neho robia popredného experta vo svojej profesii nielen na Slovensku. Je členom viacerých významných spoločností a konzultantom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ako hlavný skúšajúci alebo národný koordinátor sa pravidelne zúčastňuje klinických skúšaní. Ako odborník sa pravidelne zúčastňuje aj kongresov na domácej aj medzinárodnej scéne. Publikuje v odborných aj populárnych časopisoch, vystupuje v TV a rozhlase.